Sedím za počítačom a dumám čo tu mám napísať…Študujem články od priateľa googla, čítam ich už tretíkrát a rozmýšľam, ako to „uchytiť“.

Zhruba pred dvoma mesiacmi som Andrejovi sľúbil, že mu dnes pošlem článok,  pretože zajtra je 1. augusta a to je termín, kedy som sa rozhodol spustiť stránku NABULVARI.sk.

Vedel som už vtedy, že to nebude jednoduché a hlavne celé hotové, ale toto naše „spoločné dieťa“ sa raz musí narodiť a keďže budeme jeho rodičmi chceme ho vychovávať ako najlepšie budeme vedieť. A výchova nie je ani na mesiac, ani na rok, je na celý život a presne tak sa staviame k projektu NABULVARI.sk .

Na rozdiel od Andreja ja už mám svoje deti, sú z nich šikovní dospelí ľudia, a ako s každým z nás, sú s nimi radosti aj starosti. Raz na ne pozerám milo, inokedy vrčím. Ale to je proste tak, ak Vám na niečom záleží, vyvoláva  to v nás pocity.

A BULVÁR sú pre mňa predovšetkým pocity. Pocity spojené s veľkým množstvom zážitkov a spomienok. Začal som tu bývať keď som mal rok a odvtedy prešlo presne 47 rokov. Teda dosť na to, aby som niečo napísal aj z vlastnej hlavy, no nie?

O BULVÁRI pred rokom 1971 môžem hovoriť len na základe dostupných informácií. Zhrnul by som to v kocke asi takto:

BULVÁR je v Žiline súčasťou sídliska HLINY I.a II. Wikipédia to popisuje nasledovne: „Domy po oboch stranách sú päťpodlažné, zrkadlovo rovnaké, na začiatku a konci sú budovy mierne nadstavané. Projekt prvého sídelného útvaru Hliny I – IV spracoval architekt Ferdinand Čapka spolu s L. Bauerom. Architekti pri projekte nadviazali na arkády v historickom jadre mesta a zapracovali ich na začiatku, v strede a na konci obytných blokov sídliska. Aj prechody z ulice do vnútra blokov sú riešené na každej strane arkádou. Po celej dĺžke na prízemí sú vybudované obchodné priestory a na ostatných poschodiach sú byty. Na Ulici Antona Bernoláka je upravená zeleň, kde je bronzová socha Antona Bernoláka (1762 – 1813) od akademického sochára Juraja Brišáka, ktorá bola slávnostne odhalená 3. 10. 2002.“

Teraz narážam na zásadnú otázku, s ktorou sa pasujem už od začiatku projektu. Ako vlastne presne zadefinovať BULVÁR? Myslím, že mám na to minimálne dve odpovede. Z hľadiska ortodoxného výkladu by prvá odpoveď znela: „Bulvár je  časť dnešnej ulice A. Bernoláka, na jednom konci ohraničená ulicou Veľká Okružná a na druhom konci ulicou Juraja Fándlyho.“

Ale toto mi nestačí, mám ešte druhú odpoveď, „svoju.“:-)  A pochopím, keď mi niekto bude oponovať. Ba nielen, že to pochopím, ale budem tomu aj rozumieť. A to je pre náš projekt rozhodujúce a budeme sa toho držať.

Prečo? Nuž preto lebo si myslím, že budova Národnej banky Slovenska je na „konci BULVÁRU“, Dom Odborov je „na BULVÁRI“, park kde teraz stojí Aupark a kde sme sa kedysi naháňali popod mega Leninovu hlavu cestou zo školy je tiež  súčasť BULVÁRU. Slovom – od budovy Tatrabanky po budovu NBS, je pre mňa BULVÁR!

A teraz môj popis BULVÁRU po roku 1971.

Jasle na „dvojke“ (alebo je to škôlka? Už fakt neviem) sú tam ešte dnes a stále majú plot natretý pastelkovými farbami.

Škôlka – stredný dvor na „jednotke“ je teraz Krajský školský úrad a tam, kde sme sa hrávali ako detiská dnes stoja autá a k úradu chodia po chodníku…hmmm.

Do školy som chodil pár tried aj do Mestského divadla, ale potom už na „Konevku“, dnes Cirkevnú základnú školu Romualda Zaymusa. (Áááách, ešte, že tie steny nevedia rozprávať, ináč veru neviem, ako by sa s tým cirkev vysporiadala:-))) ) Vynára sa mi skvelá hrsť zážitkov, napríklad ako sme sa dívali z okna na Ráža s Balážom, keď hrali pred koncertom futbal na školskom ihrisku…, alebo naša úžasná pani riaditeľka a jej poznámka, že som pani upratovačku cez deň pozdravil dobrú noc:-))) To vám bola „dráááma“:-)))

Alebo keď sa staval hotel Slovakia a odpadol z budovy kus rohu:-)))

A ako sa po Veľkej Okružnej naháňali predchodcovia Sagana na pretekoch Mieru, ako sme chodili do „amfiku“, stavala sa estakáda, v cukrárni Eva čapovala točenú zmrzlinu skutočná Evka, na pivo do džbánu sa chodilo do Ostravara, na vyprážaný syr s kopou tatárskej do Bieleho domu…

Knižnica je tam, kde je teraz Manzo (alebo vedľa? Jedno z toho určite:-) ), namiesto zeleniny Hortex je dnes kľúčová služba… a najlepšie sa pri hre na „četníkov“ a zbojníkov schovávalo za rozvodňu semaforov:-)

Cez uhoľné prázdniny sme každý deň hrali hokej na ihrisku na „jednotke“. Dnes vyzerá úplne, ale úúúúplne rovnako ako vtedy.

Nuž, tak toto všetko je pre mňa BULVÁR.

Napadá mi množstvo ďalších vecí, ale cieľom tohto článku nie je overiť moje chabé pamäťové bunky.

Cieľom je zachytiť ďalšie spomienky Bulváru, aby si ich o niekoľko rokov mohli ľudia a ich deti čo tu teraz žijú pripomenúť a nemali ich zahmlené, ako dnes ja:-)

Veru, keby som tu nevyrastal a nepôsobil aj posledných 12 rokov ako podnikateľ, tak by tento projekt pravdepodobne nevznikol alebo vznikol na inej báze, ale to je v tejto chvíli jedno…

V súčasnosti na BULVÁRI pulzuje život ako kedykoľvek predtým, len tých áut pribúda a pribúda.. Stretávam novo prisťahovaných, ale aj kopec známych, čo tu celoživotne žijú a ich životy sú s BULVÁROM zrastené…

Všetky tieto veci boli pre nás motiváciou pre zrodenie „NABULVARI.sk“

Budeme sa o neho s láskou a radosťou starať.

(Ten, kto tento článok prečítal až do konca, má môj obdiv. A ak máte výborné, zaujímavé a inšpiratívne nápady, ktoré by obohatili NABULVARI.sk, tak neváhajte a napíšte na info@nabulvari.sk)

Ďakujem
D. Sedlák

PS: Ďakujeme pánovi Štánskemu za poskytnutie fotiek.